Na poistení majetku chcel štát šetriť aj v roku 2011. Potom ale zhorela Krásna hôrka.
16. November 2021
Podľa vyjadrenia ministra financií na tlačovej besede k daňovej reforme a podpore rodiny je poistenie majetku štátu „jeden veľký Klondike, jedna veľká zlodejina a veľký biznis pre sprostredkovateľov“, a preto treba „zrušiť tento odporný biznis a dať tieto peniaze deťom“[1].
Na prvé počutie znie toto expresívne vyjadrenie negatívne hlavne voči sprostredkovateľom. Pritom – ak má štát dojem, že poistenie je „veľký biznis pre sprostredkovateľov“, tak sa môže pokúsiť pri uzatváraní zmlúv rokovať priamo s poisťovňami – v tom prípade však bude tak ministerstvo, ako aj poisťovňa – potrebovať viac zamestnancov, ktorí sa budú tejto agende venovať namiesto sprostredkovateľov. Ministerstvo financií SR je nielen výbercom daní, ale aj regulátorom v oblasti poisťovníctva, aj finančného sprostredkovania. Ak teda treba riešiť situáciu, ministerstvo má v rukách všetky regulatórne nástroje a má právo vyžadovať pritom spoluprácu Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad obomi časťami finančného trhu, ale aj od trhu. Poisťovací sektor je pripravený diskutovať vždy a za každých okolností, žiaľ, nie vždy býva vypočutý.
Znevažovať celé poisťovníctvo vyznieva veľmi zvláštne s ohľadom na to, že len v roku 2020 vyplatili poisťovne na poistných plneniach viac než 1,35 mld. eur. Naviac, ak by bolo myslené, že poistenie je Klondike, tak štát na ňom významne participuje. V prvom rade tým, že z tých 50 miliónov eur, ktoré vynakladá na poistenie svojho majetku, si rovné 4 milióny rovno zoberie v dani z poistenia, a to bez ohľadu na to, aká je škodovosť. Celkovo štát z poisťovacej činnosti významne profituje – v roku 2020 získal celkovo 165,9 mil. eur – z toho 64,5 mil. eur predstavuje daň z príjmov, takmer 16 mil. eur osobitný odvod z regulovaných odvetví, odvod časti poistného z PZP 29 mil. eur a 60,5 mil. eur daň z poistenia.
Napriek dlhodobému, v zásade negatívnemu prístupu štátu voči poisťovniam sa firmy, aj občania naďalej dobrovoľne chránia pred dôsledkami rizík, ktoré im hrozia – v roku 2020 bolo predpísané poistné na Slovensku 2,4 mld. eur. Poisťovne spravovali viac ako 10,7 mil. poistných zmlúv a vybavili vyše 778 tisíc poistných udalostí. Štát sa paradoxne poisteným za to, že sa sami o seba starajú a nežiadajú štát o pomoc v prípade katastrof, „odmeňuje“ 8 % daňou z poistenia.
Je legitímnym právom každého vlastníka majetku rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia pred dôsledkami nepriaznivých udalostí, a teda aj o tom, či si svoj majetok poistí alebo nie. Ignorovať poistenie ako jednu z možností ochrany majetku však môže iba subjekt, ktorý má dostatočné zdroje na obnovu náhodnými udalosťami poškodeného alebo zničeného majetku, a teda môže na seba preberať veľké riziko. V prípade takého špeciálneho vlastníka, akým je štát, treba však brať do úvahy jeho povinnosť chrániť zverený majetok podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Ak teda štát má dostatočne široké spektrum majetku, môže sa javiť ako efektívnejšie si tento majetok nepoistiť a z „ušetrených“ peňazí vykrývať škody. Poistná matematika však ani tu nepustí – ak poistné 50 mil. eur bolo vypočítané sadzbou od 0,05 do 0,1 % z jeho hodnoty, na dosiahnutie celkovej hodnoty majetku by bolo potrebné šetriť okolo 1000 rokov. Možno preto pokus vlády v roku 2011 zakázať poisťovanie štátneho majetku stroskotal. Poistné udalosti totiž nečakajú na to, kým si vlastník majetku našetrí dosť zdrojov na vykrytie škôd – keď následne v roku 2012 vyhorel hrad Krásna hôrka, boli všetci radi, že je poistený a značnú časť škody zaplatili poisťovne. Pripomíname aj rad veľkých škôd z posledných období – povodne, záplavy, tornáda – poistení dostali náhradu škody okamžite – a to aj v prípade, ak išlo o štátny či obecný majetok. A nepoistení? Nepoisteným čiastočne pomáha štát, ale táto pomoc je financovaná z daní všetkých daňovníkov – poistených aj nepoistených. Ak by štát výraznejšie podporoval poistenie, nemuseli by sa na odškodňovanie prírodných katastrof skladať práve daňoví poplatníci.
Veríme, že ministerstvo financií je pripravené prijať niektoré argumenty a vysvetlenia od odbornej verejnosti, kým definitívne rozhodne o svojom vzťahu k poisťovaniu štátneho majetku. Predpokladáme, že nebude čakať, kým zhorí ďalší hrad, nastane katastrofa na vodnom diele Gabčíkovo alebo vietor odnesie strechu na niektorej nemocnici.